Chémia (z arabčiny; slovo pravdepodobne vzniklo zo slova alchýmia) je veda o vlastnostiach, zložení, štruktúre, príprave, premenách a zákonitostiach prvkov, látok a ich zlúčenín.
Centrom záujmu chémie sú chemické premeny látok (chemické reakcie), čiže chemické deje, pri ktorých sa atómy v dôsledku chemických väzieb spájajú do zoskupení atómov (molekuly, kryštály) alebo pri ktorých sa zoskupenia atómov rozpadajú na atómy, alebo sa preskupujú v iné zoskupenia. Dôležité sú v chémii aj metódy na delenie látok, napr. destilácia, extrakcia, filtrácia.
Členenie chémie
Kedysi (v 19. stor.) sa chémia členila len na anorganickú a organickú chémiu, pričom organická chémia sa definovala ako chémia zaoberajúca sa látkami, ktoré môžu vzniknúť len prostredníctvom živočíšnych alebo rastlinných organizmov pomocou sily „vis vitalis“. Dnes už sme múdrejší.
Dnes rozlišujeme:
- Všeobecná chémia: zaoberá sa základmi, ktoré sú spoločné všetkým oblastiam chémie (napr. stavbou atómov, chemickými väzbami atď.); často sa považuje za samostatnú oblasť chémie.
- Organická chémia:zaoberá sa zlúčeninami uhlíka a vodíka (uhľovodíky) a ich derivátmi. Organická chémia sa delí na:
- Anorganická chémia:zaoberá sa chemickými prvkami a ich zlúčeninami, okrem tých, ktoré sú predmetom organickej chémie. Delí sa nasledovne:
- Fyzikálna chémia:zaoberá sa fyzikálnymi vlastnosťami chemických zlúčenín a chemických reakcií a kvantitatívne spracúva všeobecné zákonitosti pre všetky oblasti chémie. Delí sa nasledovne:
- Analytická chémia: zaoberá sa dôkazom a kvantitatívnym určením prvkov a zlúčenín, najmä chemickým zložením zlúčenín a zmesí zlúčenín. Delí sa takto:
- kvalitatívna analýza (o povahe prvku alebo zlúčeniny v skúmanej látke)
- kvantitatívna analýza (o množstve a koncentrácii zisteného prvku alebo zlúčeniny)
- Rádiochémia: zaoberá sa fyzikálnymi a chemickými vlastnosťami, získavaním a koncentrovaním rádioaktívnych izotopov a študuje jadrové premeny. Patrí sem napr.:
- Technická chémia (Chemická technológia):zaoberá sa výrobou a použitím prakticky dôležitých zlúčenín, najmä kovov; minerálnych kyselín a zásad; agrochemikálií, hnojív, stavebných látok; minerálnych hnojív; farieb, lakov, rozpúšťadiel; liečiv;výbušnín; plastických látok, syntetických vlákien
- Biochémia: zaoberá chemickými problémami v biológii a medicíne, čiže sa zaoberá živými organizmami z chemického hľadiska.
Zvláštnou oblasťou organickej chémie je makromolekulová chémia, skúmajúca vlastnosti, štruktúru a prípravu makromolekulových látok
Z fyzikálnej chémie sa vyvinuli zvláštne oblasti:
- chemická fyzika: zaoberá sa štruktúrou molekúl za využitia výsledkov fyziky a a iných vied
- kvantová chémia: zaoberá sa štruktúrou a vlastnosťami atómov a molekúl, pričom aplikuje výsledky kvantovej mechaniky na riešenie teoretických problémov chémie
- chemické inžinierstvo: zaoberá sa zákonitosťami chemických a fyzikálnych dejov v priemyselnom meradle, pričom aplikuje fyzikálnu chémiu v priemysle
Preparatívna chémia (Syntetická chémia) – hore rozdelená medzi organickú a anorganickú chémiu – sa zaoberá umelou výrobou chemických látok.