Hľadať zamestnanie pre fulltextom
Chronostratigrafická tabuľka je tabuľka geologických období, ktorá ukazuje hierarchicky členené a chronologicky zoradené dejiny Zeme.
Zem je stará asi 4570 miliónov rokov. Jej dejiny vedci geologicky rozdelili na rôzne úseky – geologické obdobia, ktoré sú spravidla ohraničené významnými geologickými alebo paleontologickými udalosťami, napríklad masovými vyhynutiami. V najnovšej fáze – fanerozoiku – je delenie založené na vývoji života.
Geologická minulosť Zeme sa delí na nasledovné geochronologické obdobia (od najväčšieho po najmenšie). Za pomlčkou sú uvedené ekvivalentné názvy z hľadiska vrstviev a súvrstviev vzniknutých v jednotlivých obdobiach. V zátvorkách sú uvedené alternatívne názvy:
V paleobotanike sa namiesto koncovky –zoikum používa koncovka –fytikum (namiesto kenozoikum je však neofytikum – podľa zastaraného názvu kenozoika „neozoikum“), pričom ale paleofytikum trvalo dlhšie ako paleozoikum a pod., takže ekvilencia s geologickými obdobiami nie je celkom 100%-ná
Dolu uvedená tabuľka je prevzatá podľa tabuľky Medzinárodnej komisie pre stratigrafiu (stav v roku 2004[1] s úpravami 2009[2]). Najmä na úrovni „stupňov“ existujú na Zemi regionálne rozličné delenia, táto komisia bola vytvorená práve preto, aby sa tieto delenia a názvy medzinárodne zjednotili.
Farby použité v tabuľke sú prevzaté z Komisie pre geologickú mapu Zeme.
| eón | éra | perióda[1] | epocha | vek | Trvanie | hlavné udalosti | špecifické fosílie | |
| mil. r.[2] | ±[3] | |||||||
| Fanero- zoikum |
Kenozoikum | Kvartér[4] | Holocén | 0,0118 | usadenie sa človeka | |||
| Pleistocén | mladý | 0,126 | vyhynutie obrovských cicavcov, evolúcia človeka | H. sapiens Neandertálec H. erectus |
||||
| stredný (Jonian) | 0,781 | |||||||
| starý (Kalábr) | 1,806 | |||||||
| najstarší (Gelas) | 2,588 | H. habilis | ||||||
| Neogén[5] | Pliocén | Piacenz (Piačenz) | 3,600 | Abel, Lucy | ||||
| Zanclean | 5,332 | |||||||
| Miocén | Mesin(Messin) | 7,246 | ||||||
| Tortón | 11,608 | |||||||
| Serravall | 13,82 | |||||||
| Langh | 15,97 | |||||||
| Burdigal | 20,43 | |||||||
| Akvitán | 23,03 | |||||||
| Paleogén[6] | Oligocén | Chatt | 28,4 | 0,1 | ||||
| Rupel | 33,9 | 0,1 | ||||||
| Eocén | Priabón | 37,2 | 0,1 | prvé moderné cicavce | ||||
| Bartón | 40,4 | 0,2 | ||||||
| Lutét | 48,6 | 0,2 | ||||||
| Ypres (Ypress) | 55,8 | 0,2 | ||||||
| Paleocén | Tanet | 58,7 | 0,2 | |||||
| Seland (?) | 61,7 | 0,2 | ||||||
| Dán | 65,5 | 0,3 | ||||||
| Mezozoikum | Krieda | vrchná krieda | Mástricht | 70,6 | 0,6 | oddelenie rozpad Gondwany rozkvet a vyhynutie dinosaurov prvé cicavce s placentou |
amonity | |
| Kampán | 83,5 | 0,7 | ||||||
| Santón | 85,8 | 0,7 | ||||||
| Koňak | 89,3 | 1,0 | ||||||
| Turón | 93,5 | 0,8 | ||||||
| Cenoman | 99,6 | 0,9 | ||||||
| spodná krieda | Alb | 112,0 | 1,0 | |||||
| Apt | 125,0 | 1,0 | ||||||
| Barém | 130,0 | 1,5 | ||||||
| Hoteriv | 136,4 | 2,0 | ||||||
| Valanžin (Valangin) | 140,2 | 3,0 | ||||||
| Berias | 145,5 | 4,0 | ||||||
| Jura | vrchná jura malm |
Titón | 150,8 | 4,0 | cicavce vačkovce, prvé vtáky prvé krytosemenné rastliny |
|||
| Kimeridž | 155,7 | 4,0 | ||||||
| Oxford | 161,2 | 4,0 | ||||||
| stredná jura dogger |
Kelovej | 164,7 | 4,0 | |||||
| Bat | 167,7 | 3,5 | ||||||
| Bajok | 171,6 | 3,0 | ||||||
| Álen | 175,6 | 2,0 | ||||||
| spodná jura lias |
Toark | 183,0 | 1,5 | rozdelenie Pangey | ||||
| Pliensbach | 189,6 | 1,5 | ||||||
| Sinemúr | 196,5 | 1,0 | ||||||
| Hetanž | 199,6 | 0,6 | ||||||
| Trias | vrchný trias | Rét | 203,6 | 1,5 | prvé dinosaury vajcorodé cicavce |
keratity | ||
| Norik | 216,5 | 2,0 | ||||||
| Karn | 228,0 | 2,0 | ||||||
| stredný trias | Ladin | 237,0 | 2,0 | |||||
| Anis | 245,0 | 1,5 | ||||||
| spodný trias | Olenek | 249,7 | 0,7 | |||||
| Indu (?) | 251,0 | 0,4 | ||||||
| Paleozoikum | Perm | Loping | Čchangsing (?) | 253,8 | 0,7 | veľké permské vymieranie | ||
| Wuťiapching (?) | 260,4 | 0,7 | ||||||
| Guadalup | Capitan | 265,8 | 0,7 | |||||
| Word | 268,0 | 0,7 | ||||||
| Road | 270,6 | 0,7 | ||||||
| Cisural | Kungur | 275,6 | 0,7 | |||||
| Artinsk | 284,4 | 0,7 | ||||||
| Sakmar | 294,6 | 0,8 | ||||||
| Assel | 299,0 | 0,8 | ||||||
| Karbón | Penssylván | Gžel | 303,9 | 0,9 | rozmach hmyzu prvé plazy prvé primitívne stromy veľkého vzrastu vznik kontinentu Pangea |
|||
| Kasimov | 306,5 | 1,0 | ||||||
| Moskov | 311,7 | 1,1 | ||||||
| Baškir | 318,1 | 1,3 | ||||||
| Mississip | Serpuchov | 326,4 | 1,6 | |||||
| Visén | 345,3 | 2,1 | ||||||
| Turnén | 359,2 | 2,5 | ||||||
| Devón | Vrchný devón | Famen | 374,5 | 2,6 | prvé obojživelníky, papraďorasty | |||
| Frasn | 385,3 | 2,6 | ||||||
| Stredný devón | Givet | 391,8 | 2,7 | |||||
| Eifel | 397,5 | 2,7 | ||||||
| Spodný devón | Ems | 407,0 | 2,8 | |||||
| Prág | 411,2 | 2,8 | ||||||
| Lochkov | 416,0 | 2,8 | ||||||
| Silúr | Přídolí | Přídol | 418,7 | 2,7 | prvé suchozemské rastliny, veľa vápenatých rias v moriach | eurypteridy | ||
| Ludlow | Ludford | 421,3 | 2,6 | |||||
| Gorst | 422,9 | 2,5 | ||||||
| Wenlock | Homer | 426,2 | 2,4 | |||||
| Sheinwood | 428,2 | 2,3 | ||||||
| Llandover | Telych (?) | 436,0 | 1,9 | |||||
| Éron | 439,0 | 1,8 | ||||||
| Rhuddan | 443,7 | 1,5 | ||||||
| Ordovik | Vrchný ordovik | Hirnant (?) | 445,6 | 1,5 | jednoduché a útesové riasy, prevaha bezstavovcov | graptolity | ||
| Kat (?) | 455,8 | 1,6 | ||||||
| Sandb (?) | 460,9 | 1,6 | ||||||
| Stredný ordovik | Darriwil (?) | 468,1 | 1,6 | |||||
| Daping (?) | 471,8 | 1,6 | ||||||
| Spodný ordovik | Flo (?) | 478,6 | 1,7 | |||||
| Tremadok | 488,3 | 1,7 | ||||||
| Kambrium | Furong | 492[7] | - | kambrická explózia | trilobity | |||
| 496 | - | |||||||
| Pajb (?) | 499 | |||||||
| Séria 3 | Gužang (?) | 503 | - | |||||
| Drum (?) | 506,5 | - | ||||||
| 510 | - | |||||||
| Séria 2 | 515 | - | ||||||
| 521 | ||||||||
| Terreneuv (?) | 528 | - | ||||||
| Fortun (?) | 542,0 | 1,0 | ||||||
| koniec prekambria[8] | ||||||||
| Protero- zoikum[9] |
Neo- protero- zoikum |
Ediakarium (?) | 630 | - | prvé mnohobunkovce, červy | |||
| Kryogenium (?) | Varanger (?) | 650 | - | Varangerské zaľadnenie | ||||
| Sturt | 850 | - | ||||||
| Tonium (?) | 1 000 | - | vznik kontinentu Rodinia | |||||
| Mezo- protero- zoikum |
Stenium (?) | 1 200 | - | akritarchy | ||||
| Ektazium (?) | 1 400 | - | ||||||
| Kalymnium (?) | 1 600 | - | ||||||
| Paleo- protero- zoikum |
Staterium (?) | 1 800 | - | vznik kontinentu Columbia | ||||
| Orosirium (?) | 2 050 | - | prvé eukaryoty, zvyšuje sa obsah kyslíka |
|||||
| Rhyacium (?) | 2 300 | - | ||||||
| Siderium (?) | 2 500 | - | ||||||
| Archaikum[10] | Neoarchaikum | 2 800 | - | mizne metán mizne oxid uhličitý, archeobaktérie |
stromatolity | |||
| Mezoarchaikum | 3 200 | - | ||||||
| Paleoarchaikum | 3 600 | - | ||||||
| Eoarchaikum | nedef. (3800) |
- | ||||||
| Hadaikum[11][12] | nedef. (4 550) |
- | vznik oceánov kondenzáciou vody z atmosféry,vznik zemskej kôry | |||||
čítajte viac o Chronostratigrafická tabuľka
Encyklopédia: ROBOTA.SK > Spoločenské vedy > Archeológia >
Archeológia
Archeológia podľa štátu
Archeológovia
Archeologické kultúry
Archeologické lokality
Archeologické nálezy
Archeologické organizácie
Archeologické výhonky
Asýriológia
Príbuzné výrazy:
Archeologická kultúra
Archeologická lokalita
Archeológia
Artefakt (archeológia)
BP (čas)
Castrológia
Chronostratigrafická tabuľka
Depot
Detektor kovov
Ekofakt
Erratikum
Għar Dalam
Hermes (Roquepertuse)
Hradiskové obdobie
Hrob
Kyslíkové izotopové štádium
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.