Hugo Münsterberg (* 1. jún 1863 – † 16. december 1916) bol nemecko-americký filozof a psychológ, predstaviteľ bádenskej školy novokantovstva. Venoval sa problémom filozofie hodnôt.
 |
Tento článok týkajúci sa biografie osobnosti je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |
 |
Tomuto článku alebo sekcii článku chýbajú odkazy na zdroje a môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné overiť. Pomôžte Wikipédii a citácie, odkazy na zdroje doplňte do článku. |
Hugo Munsterberg bol priekopníkom pracovnej, experimentálnej a klinickej psychológie. Taktiež bol zástancom behaviorizmu, skúmal význam modlitieb a postavil problém efektivity výpovedí očitých svedkov. Tento slávny harvardský profesor pomohol redefinovať Wundtsovskú psychológiu do jej modernejšej podoby. Študoval psychológiu na univerzite v Lipsku a v r. 1885 získal titul PhD. Študoval tiež na lekárskej univerzite v Heidelbergu, kde v r. 1887 získal titul M.D. V r. 1892 odchádza na základe pozvania do Harvardu, kde pôsobil ako profesor experimentálnej psychológie a mal na starosti psychologické laboratórium. V r. 1910 sa zameral na aplikáciu psychológie do priemyslu. Ako žil? Doktor Munsterbeg sa narodil 1.júna 1863 v Nemeckom Gdansku. Jeho otec, Moritz Munsterberg, pracoval ako obchodník s drevom, ktorý nakupoval drevo v Rusku a v Anglicku ho potom predával. Jeho matka, Anna Munsterbergová, bola umelkyňou, ktorá si aj napriek starostlivosti sa o svojich štyroch synov našla čas pre kresby a maľby. Bolo to určite atmosférou otvoreného, inteligentného myslenia a úcty k umeniu, že Hugo prežil šťastné a bezstarostné detstvo. Škôlku aj základnú školu absolvoval v rodnom Gdansku. Ako 12 ročnému mu zomrela matka a tento prvý veľký smútok ho zmenil z dieťaťa na seriózneho mládežníka. V roku 1882 maturoval na Gymnáziu v Gdansku a rozhodol sa vidieť kus sveta. Zapísal sa na semester na Ženevskej univerzite kde si zlepšil nielen francúzštinu, ale aj znalosti literatúry. V septembri toho istého roku sa začalo jeho seriózne štúdium a to na Univerzite v Lipsku, kde začal v oblasti sociálnej psychológie a neskôr ho zlákala medicína. V roku 1883 mal tú česť navštevovať prednášky Wilhelma Wundta, ktoré ho očarili natoľko, že sa rozhodol zasvätiť svoj život psychológii. Vstúpil do tímu známeho prvého psychologického laboratória v Lipsku, ktoré bolo školiacim poľom mnohých známych amerických psychológov. V roku 1885 dostal PhD. titul zo psychológie a o dva roky neskôr si dokončil štúdium medicíny v Heidelbergu. Neskôr v roku 1891 získal profesúra a zúčastnil sa prvej medzinárodnej konferencie v Paríži, kde sa po prvý raz stretol s Wiliamom Jamesom. Odvtedy boli v stálom spojení niekoľko rokov, no James bol natoľko očarený Munsterbegovým géniom, že ho v roku 1892 pozval na 3 roky na Harvard, aby prebral zodpovednosť za psychologické laboratórium. Bol natoľko úspešným učiteľom, že dostal trvalú ponuku pôsobiť na Harvarde ako profesor. Munsterbergové schopnosti siahali ďaleko za harvadskú komunitu. V roku 1898 bol zvolený za prezidenta American Psychological Association (APA). On a jeho študenti zostrojili množstvo vynaliezavých testov, ktorými testovali personál v amerických továrňach.
Jeho práca: Venoval sa najmä pracovnej psychológii, v ktorej dodržiaval prísne experimentálnu orientáciu. Zameral sa na problémy s monotónnosťou práce, pozornosťou a únavou. Zaujímali ho aj psychologické a sociálne vplyvy na výkonnosť ako aj účinnosť reklamy a rozvoj ekonomickej psychológie. Munsterberg cítil, že testy, ktoré vykonáva by mali len reflektovať to, čo bolo dosiahnuté a podporovať ďalšie úsilie. Napísal: „ Stimulovať prácu je jediným cieľom tejto štúdie“ Taktiež vedel, že ďalšie rozpracovanie pracovnej psychológie bude musieť stavať na spolupráci. Povaha vyššie spomenutých problémov si bude vyžadovať relatívne veľký počet subjektov, ktoré budú podrobené experimentálnemu testovaniu. Často zdôrazňoval dôležitosť tohto faktu vo svojich výskumoch. Poznatky z oblasti pracovnej psychológie zhrnul do svojej najvýznamnejšej knihy Psychology and Industial Efficiency (Psychológia a efektívnosť priemyslu).
Aplikácia psychológie do riadenia:
- vyhľadávanie a výber pracovníkov zameraný na mentálne schopnosti, ktoré majú zodpovedať požiadavkám pracovnému miestu,
- zisťovanie psychologických podmienok, ktoré umožňujú osobe čo najlepšie a maximálne uspokojujúco vykonávať prácu,
- možnosti ovplyvňovania pracujúcich ich povolaním za účelom dosiahnutia najlepších výsledkov.
čítajte viac o Hugo Münsterberg