Robota.sk Za lepším zamestnaním.

Hľadať zamestnanie pre fulltextom

Lyrika v starovekom Grécku

Lyrika v Starovekom Grécku sa začala presadzovať na prelome 8. a 7. storočia pred Kr. a postupne zatlačila epickú literatúru na okraj záujmu. Lyrická tvorba sa na rozdiel od epickej vyjadrovala k aktuálnym udalostiam. Lyrika ako taká sa vyvinula z ľudovej a hymnickej poézie. Za najstaršie odvetvie býva označovaný nomos (nápev), ktorý koncom 8. storočia pred Kr. začal rozvíjať Olympos z Frýgie. Za vrchol tohto žánru sa považujú diela Echembrota.

Tento druh poézie bol spievaný alebo recitovaný v sprievode vtedajších hudobných nástrojov – najčastejšie lýry, poprípade píšťaly. Často bol do tvorby zakomponovaný aj tanec. Na konci 7. storočia pred Kr. sa hudba a tanec z lyrickej tvorby začína oddeľovať a postupne sa z nej úplne vytráca. Za posledného významného básnika, ktorý skladal pre recitáciu s hudbou, je považovaný Archilochos. Lyrika tohto obdobia sa dá deliť niekoľkými spôsobmi. Najčastejšie býva delená na elegickú (vážnu), jambickú (vyjadrujúcu sa spravidla kriticky k spoločenským udalostiam) a melickú (subjektívnu). Podla spôsobu prednesu sa lyrika môže deliť na zborovú a monodickú (prednášanú jedným interpretom).

Spočiatku bol spôsob recitácie doprevádzaný hudbou veľmi obľúbený a nazýval sa Parakatalogé. Parakatalogé sa delil na:

• Kitharodiá – doprevádzané strunovými hudobnými nástrojmi
• Aulodiá – v sprievode dychových hudobných nástrojov

Encyklopédia: ROBOTA.SK > Literárne pojmy > Lyrika >