Odporová sila pôsobí na teleso pohybujúce sa v plyne alebo kvapaline. Smeruje vždy proti smeru pohybu telesa a jej veľkosť súvisí s veľkosťou rýchlosti. Ak sa pohybuje teleso i tekutina, pre veľkosť pôsobiacej sily je dôležitá ich relatívna rýchlosť.
Vo všeobecnosti platí, že odporová sila s rýchlosťou rastie. Pri postupnom náraste rýchlosti však nastáva dôležitý zlom. Do istej hodnoty rýchlosti je obtekanie telesa laminárne (zjednodušene povedané: je usporiadané, ustálené, jednotlivé vrstvy kvapaliny akoby sa po sebe iba posúvali, netvoria sa pri ňom víry). Vtedy sa uplatňuje odporová sila priamo úmerná rýchlosti a tiež viskozite prostredia. Preto vtedy niekedy hovoríme o vnútornom trení.
Pri náraste rýchlosti sa prúdenie látky obtekajúcej teleso postupne mení na turbulentné (toto je veľmi nepravidelné až chaotické, tvoria sa pri ňom víry, v čase sa rýchlo mení). Vtedy hovoríme o sile aerodynamického odporu. V tomto prípade už viskozita prostredia nie je pre veľkosť sily podstatná, veľkú úlohu však zohráva hustota prostredia a tvar telesa.
[upraviť] Vzťahy
Pre silu aerodynamického odporu platí
kde S je čelný prierez telesa (vzhľadom k smeru jeho rýchlosti), 
je hustota prostredia, v je rýchlosť, C je tzv. koeficient aerodynamického odporu. Obtekanie telesa pri turbulentnom prúdení je veľmi komplikovaný problém, hodnotu koeficientu odporu C je preto potrebné určovať experimentálne v tzv. veternom tuneli. Hodnoty pre niekoľko bežných predmetov sú zhruba:
- dutá polguľa:
, - štvorcová rovná doska:
, - vypuklá polguľa:
, - guľa (v závislosti od drsnosti):
, - bežné osobné auto:
, - monopost F1:
, - lietadlo:
.
,
,
,
,
,
,
.čítajte viac o Odporová sila