Robota.sk Za lepším zamestnaním.

Hľadať zamestnanie pre fulltextom

Arabská filozofia

Arabská filozofia alebo islamská filozofia je falsafa - jedna z najvýznamnejších a najbohatšich národných filozofií vytvorená Arabmi a príslušníkmi mnohých iných národov používajúcich arabčinu, ktorá slúžila ako medzinárodný jazyk, podobne ako latinčina v stredovekej Európe.

Arabská filozofia tvorí charakteristický celok podobne ako západná filozofia, čínska filozofia, indická filozofia. Je výraznou súčasťou arabskej kultúry.

Začína sa výraznejšie presadzovať od 9. storočia, a za dobu jej rozkvetu možno považovať 12. storočie. Jej strediskami boli na islamskom východe Bagdad, na západe Córdoba.

Na islamskú filozofiu mala veľký vplyv grécka filozofia (hlavne Aristoteles a Platon). Arabi sa s ňou zoznámili prostredníctvom sýrskych učencov (recepcia antického myslenia v Sýrii). Ďalej ju ovplyvnilo indické myslenie (indická filozofia) a vychodná teozofia. Nijaký islamský filozof nemohol zároveň nebrať do úvahy Korán.

Konštantinopol ako hlavné mesto Východorímskej ríše sa od roku 330 stal na vyše tisíc rokov duchovným centrom Východu. Tu sa stretlo grécke filozofické myslenie, rímske chápanie štátu a kresťanská viera, aby sa navzájom ovplyvňovali a vytvárali určitú syntézu. Bolo celkom prirodzené, že sa tu komentovala Aristotelova logika a Platónove dialógy.

Tieto komentáre sa v arabských krajinách (medzi ktoré vtedy patrila Sýria, Perzia, Turecko a Egypt) stali východiskom takého rozkvetu vied a filozofie, aký vtedajší Západ nepoznal.Platí to najmä o období rokov 800 až 1200. Bez zveličenia možno povedať, že arabskí učenci zachránili dedičstvo gréckej filozofie, predovšetkým Aristotelov filozofický odkaz.

Arabskú filozofiu zvyčajne delia na vychodnú s centrom v Bagdade a na západnú s centrom v Córdobe.

Najstarší bagdadskí filozofi boli zároveň lekármi a prirodovedne orientovanými účencami: Al Kindí a Al Fárábí. Obidvoch zreteľne ovplyvnil novoplatonizmus, najmä učenie o emanácii (vyžarovaní) všetkych javov z jedného ducha.

Až Avicenna potláča vplyv novoplatonizmu v prospech Aristotela. Avicennovo hlavné dielo Kniha uzdravenia je niekoľkozväzkovou encyklopédiou filozofie a ostatných vied (logiky, fyziky, matematiky, metafyziky).

V 9. storočí vznikol v španielskej Córdobe, na územi, ktoré ovládali Arabi, kalifát. Toto panstvo sa roku 756 oddelilo od Bagdadu. Tu dochádza k arabskému osvojovaniu si Aristotelovho učenia. Najvýznamnejším predstaviteľom je Averroes.

Islamskú filozofiu tvoria tri veľké prúdy:

dialektika mutakallimov

novoplatonizmus islamský

aristotelizmus islamský

[upraviť] Externé odkazy

• FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

Encyklopédia: ROBOTA.SK > Práca > Povolania >