Robota.sk Za lepším zamestnaním.

Hľadať zamestnanie pre fulltextom

Uralské jazyky

Uralské jazyky sú jazyková rodina. Ako materinskou rečou hovorí niektorým z uralských jazykov asi 24 miliónov obyvateľov strednej a východnej Európy, najmä vo Fínsku, Maďarsku, Estónsku a Rusku.

Baltsko-fínske jazyky sú si navzájom podobné asi ako slovanské jazyky, fínčina s lapončinou alebo mordviančinou sú si príbuzné asi ako slovanské jazyky s baltskými, fínčina a maďarčina asi ako angličtina a ruština (ich príbuznosť je však úplne nesporná) a rozdiel medzi ugrofínskymi a samodijskými jazykmi je ešte väčší.

Uralské národy sú zmesou europoidných (najmä maďarská, baltsko-fínska skupina) a mogoloidných typov (na východ od Uralu).

Dejiny

Dve základné skupiny (ugrofínska a samodijská vetva) sa vyvinuli z prauralčiny, ktorou sa hovorilo asi v rokoch 5 000 – 7 000 pred Kr. v oblasti Stredného Uralu.

Obdobia:

• Uralské obdobie (do 5 000 pred Kr.): Všetci predkovia uralsky hovoriacich národov hovorili ešte spoločným jazykom
• Ugrofínske obdobie (5 000 – 2 500 pred Kr.): Najprv odčlenenie a nakoniec odsťahovanie sa ugrofínskej skupiny medzi Sajan a Altaj; Samodejská skupina ostala na pôvodnom mieste.
• Ugorské obdobie (2 500 – 1 000/500 pred Kr.): Celá ugrofínska skupina sa okolo 2 500 pred Kr. pomaly presunula na východ od Uralu medzi rieky Irtiš, Išim a Tobolu. Okolo roku 2 000 pred Kr. sa oddelila a odišla tzv. fínska skupina a postupne sa presúvala na svoje dnešné sídla, kým zvyšná tzv. ugorská skupina ostala na mieste a dostala sa pod vplyv vyspelých susedných iránskych národov. Okolo rokov 1 200 – 1 000/500 pred Kr. sa po veľkom suchu od ugorskej skupiny oddelila a odišla do svojich dnešných sídiel tzv. obsko-ugorská skupina, kým tzv. Uhri (pramaďari / starí Maďari) zatiaľ ostali na mieste (neskôr sa postupne do roku 896 po Kr. presunuli do dnešného Maďarska)
• súčasné obdobie (od 1 000/500 pred Kr.)

Encyklopédia: ROBOTA.SK > Práca > Povolania >